Keď aj deväť milimetrov je viac než dosť!

Autor: Martina Miksova | 2.7.2011 o 2:26 | (upravené 2.7.2011 o 2:34) Karma článku: 10,26 | Prečítané:  2734x

V sobotu večer som zjedla burger, za ktorý by sa nemusel hanbiť žiaden Američan. Bol veľký a druhým koncom mi  systematicky vypadával celý jeho obsah na kolená. Ku koncu som v rukách držala len niečo, čo sa opovažujem nazvať žemľou.  V ten istý deň som pila vodu. Voda bola studená a chutila mi. Nebola som si istá, či je to pitná voda.  Svojím labužníctvom som si pravdepodobne uhnala moje nasledujúce zdravotné problémy (a možno to bolo spôsobené niečím iným, čo tu zabudnem spomenúť).

Na druhý deň začal môj žalúdok protestovať. V pondelok tiež a v utorok ma bolesti brucha dohnali až na pohotovosť. Dovtedy som ani len netušila koľko „srandy“ sa dá zažiť v čakárni s ostatnými pacientmi (najmä, keď ste svedkami výpovede jedného okradnutého bezdomovca druhým bezdomovcom).

Posilnený infúziou a kvapkami od bolesti si človek hneď myslí, že je  vyliečený. Mierne bolesti som odignorovala a v piatok som sa vybrala na bicykel. Malo ma napadnúť, že keď už cestou tam mi bolo zle, že naspäť to nebude o nič lepšie. Nebolo! Domov som sa viezla autom a s bicyklom v kufri.

Po ďalších prebdených nociach som išla k lekárke. Napriek mojim odpadávajúcim tendenciám som zvládla aj odber krvi. V ten deň som bola na seba nesmierne hrdá. Pocit hrdosti a náhly príval odvahy ma rýchlo prešiel, keď mi doktorka oznámila, že musím ísť na gastroskopiu  (mala som na výber medzi gastroskopiou a kolonoskopiou – po zvážení, že isté otvory môjho už tak zúboženého tela zostanú nedotknuté, som sa rozhodla pre gastroskopiu).

Celý týždeň som si gúglila ako táto procedúra prebieha (ďakujem všetkým dobrým ľuďom, ktorí vkladajú podobné videá na internet –nesmierne mi to pridalo na statočnosti). Prišiel deň vyšetrenia, kedy mi vraj prudko flexibilnú „len“ deväťmilimetrovú hadicu strčili do žalúdka (podľa mňa mala minimálne deväť centimetrov a slovo flexibilná by som nepoužila ani náhodou). Aj napriek tomu, že ujo doktor bol sympatický, mala som zatvorené oči celé štyri minúty (najdlhšie štyri minúty môjho života).

Na konci ma pochválili a ja s veľkou gučou v hrdle som išla domov. Celú cestu som rozmýšľala, akú hadicu asi tak používajú na kolonoskopické vyšetrenie (keďže inú hadicu okrem tej, čo som mala v ústach, som tam nevidela)...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?