Všimla som si, že je v poslednom čase veľmi moderné chodiť cvičiť. Nemyslím to klasické akože cvičenie doma, napríklad na steperi či stacionári, ktorý je zabudnutý v najposlednejšom kúte nášho príbytku. Aj my máme doma taký stacionár, priateľ si ho zvykne mýliť s vešiakom. Nepredstavujte si pod cvičením ani postávanie pri bežiacom páse v posilňovni, pokým naša parťáčka odbehne svojich pár kilometrov a my jej zatiaľ ochotne držíme uterák, vodu, palce...
Myslím tým skutočnú drinu, pot, bolesť, svaly, činky, boxy, naštvaného trénera a neviem čo ešte. Baby chcú mať svaly a silu, chcú byť lepšie ako chlapi. Preto chodíme na vysoko intervalové tréningy, crossfity, boot campy, hlásime sa na Spartan Race.
Aj ja som podľa davu a jedného dňa som sa prihlásila na crossfit. Aby som zapadla do skupiny, hneď pred prvou hodinou som si kúpila permanentku. Podvedome som pravdepodobne tušila, že inak by som sa dobrovoľne nevrátila.
Nabudená som prišla na prvú hodinu, naokolo samé vyšportované telá. Vždy som mala takú taktiku - do gymu pôjdem až potom, čo schudnem, aby som tam náhodou príliš nevytŕčala z davu. Mohla si si pozrieť na internete aspoň dress code, vravela som si v duchu potom, čo som hodila okom naokolo. Čím vyšportovanejšie telo, tým kratší úbor. No nič, moje trištvrťové tepláky takmer korešpondovali s mojou postavou.
Začali sme. Oneskorenci vyfasovali nejaké tie angličáky navyše. Asi po minúte ma už netrápili ani moje kilá, ani môj outfit, po dvoch minútach som sa sústreďovala na dýchanie, po piatich som lapala po dychu.
Po len rozcvičke, mala som pocit ako po maratóne, sme dostali úlohy. Tréner rozprával v nejakých čudných slovných zvratoch...ničomu som nerozumela. Na tabuli sme mali napísané to, čo nám povedal...opäť som nerozumela. A tie skratky!
Keď sa ma tréner spýtal, či som už swingovala, celkom som neporozumela otázke. Tak či onak, dovtedy som neswingovala nielen na tanečnom parkete, ale ani s tým slávnym kettlebellom. Čomu som najskôr tiež nerozumela, keď mi kázal si poň ísť. Ach jaj, zišla by sa mi nejaká príručka alebo aspoň slovník cudzích slov pre začínajúceho crossfiťáka.
Potom je tu to počítanie. Človek chvíľu nepočíta, urobí niečo zle a hneď má desať angličákov navyše ani nevie ako. Asi po pol hodine si myslíte, že tréner dostal nejaké tajné poslanie konkrétne vás zničiť. Celá červená, spotená a kučeravá strečujem svoje ubolené telíčko a modlím sa, nech to už skončí. V ten večer si myslím, že môj najhorší deň v živote sa práve skončil. Vtedy som ešte netušila, že na druhý deň budem musieť urobiť pár krokov, obliecť sa, možno trochu pobehnúť na MHD.
Minule mi ktosi povedal, že mám masochistické chúťky, zrejme mal pravdu. Kúpila som si aj ďalšiu permanentku...