Nechodím k lekárovi, nikdy. Keď ma môj boľavý chrbát skolil natoľko, že som zostala prehnutá do pravej strany, rozhodla som sa konať. Vybrala som sa kúsok oproti do jedného fyzioterapeutického centra.
S malou dušou som im povysvetľovala, čo ma všetko bolí, ako sa nemôžem pohnúť, ako veľa som za posledné dni športovala a potrebujem uvoľniť od bolesti, aby som potom zvládla dlhú cestu autom k mojej lekárke.
No a už som aj ležala v podprsenke na masérskom stole, hlavu strčenú v otvore a nad sebou lampu, ktorá ma nahrievala. Vzápätí ma pripojili na "elektrinu" pomocou nejakých plieškov, ktoré mi vibrovali svalmi na chrbte. Jediný vizuálny kontakt, ktorý som mala s dotyčným fyzioterapeutom, bol s jeho papučami, nič iné som totiž cez ten malý otvor nevidela. A tak som tam ležala na pospas osudu v mojej tesnej podprsenke. To, že je tesná, som sa dozvedela až neskôr samozrejme. Netušila som, že chlap, ktorý pravdepodobne nikdy nenosil podprsenku dvanásť hodín denne, môže vedieť toľko o tejto ženskej veci.
Mladík mi sľúbil jemnú masáž. Papuče zmizli a ja som tam hodinu ležala, potom sa však nohy vrátili. Ale boli to už iné nohy, iné papuče, iný fyzioterapeut. Nemilosrdne mi stiahol rifle pod zadok a ja som sa v ten moment dozvedela strašnú pravdu - vraj vyzerám na štyridsať. A to ma videl len odzadu, panebože! Od zlého prádla, ktoré nosím, sme sa dostali aj ku zlej obuvi. Nevysvetlila som mu, že staré tenisky som si narýchlo obula a inak nosím celkom dobré a kvalitné topánky. Moje bavlnené ponožky by vymenil za lepšie.
Dokonca som sa dozvedela, že som pre neho potencionálny vrah, keďže mám doma dve mačky a psa a pán je vysoko alergický na zvieratá. Ani náhodou si neviem predstaviť, čo taký jeden chlp mu môže spôsobiť.
Medzitým ma masíroval, naprával, vykrúcal. Ja som kričala. Síce ma dopredu upozornil, že sa venuje prevažne športovcom, nečakala som, že aj mňa zaradí do kategórie silných vodnopólistov.
Keď sa dotkol môjho účesu, akosi som sa stiahla. Žene sa predsa nepatrí haniť vlasy! Moja štýlová ofina do jednej strany mi spôsobuje problémy a mala by som ju prehodnotiť - teda ostrihať. Keď tak ležíte polonahá na bruchu a počúvate, čo všetko je na vás na figu, všetko to sebavedomie zmizne. Sústredíte sa len na tie hrubé ponožky a papuče, ktoré máte pred očami.
A posledná rada pri odchode ... vlnený šál nie je príliš vhodný, krčíte sa a preto Vás bolí krčná chrbtica. Hm, lepšia by bola už len šatka.
Na druhý deň som skončila na infúzii. Lekári na pohotovosti ma upozornili, že v mojom stave som nemala absolvovať žiadnu takúto terapiu a už vôbec nie masáž, že musím mať veľké bolesti. Mala som, fyzické aj duševné. Ofinu som hodila za hlavu, tak ako aj to ostatné