Bola zima a ja som po dlhej dobe prechladla. Hlava bolela, nos sa upchal a ja som dýchala a lapala po dychu ako ryba (v horšom prípade veľryba) na súši. Môj skoro svokor mi chcel pomôcť a poradil mi, že sa môžem skúsiť nahriať na lampe. Vraj mi to prehreje upchatý nos a dutiny, budem sa môcť vysmrkať a určite sa budem cítiť lepšie. Neskôr som zostala sama na byte a povedala som si, že to skúsim. Vzala som si prístroj do detskej izby. Bez akéhokoľvek čítania návodu som si tú nešťastnú mašinu, vyrobenú v čase, keď som nebola ešte na svete, zapla a celá ako ma Pánbožko stvoril, som sa pred ňu postavila. Všimla som si, že má dva gombíky, ale nejako som tomu nevenovala pozornosť. Svietiť to svietilo, hriať to hrialo (a ešte ako)! Nezabudla som očami (múdro) kontrolovať, či tá lampa svieti. Asi po dvadsiatich minútach „nahrievania“ som to vzdala. Bolo mi horúco a cítila som únavu. S pocitom, čo všetko som v ten deň urobila pre svoje zdravie, som zaspala.
Prišlo ráno. Ako zvyčajne som nemohla rozlepiť oči. S mierne pootvorenými takpovediac očami mierim do kúpeľne. Tam na mňa zo zrkadla na moje veľké prekvapenie a prvotný šok pozerali dve obrovitánske pingpongové loptičky na mieste, kde by normálny človek čakal orgány zraku. Tvár sa len ťažko podobala niečomu ľudskému. Bola opuchnutá a červená. Zachovala som chladnú hlavu (aj keď v skutočnosti som mala podozrenie, že som si ju na noc zabudla v elektrickej rúre) a zobudila som priateľa. Ten po niekoľkých minútach presviedčania, že som to naozaj ja a nie nejaký zmutovaný mimozemšťan, doniesol z mrazničky studený obklad.
Budúci svokor sa ma ako prvé spýtal, prečo som použila horské slnko namiesto lampy? Nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať, pretože ma nikto predtým neupozornil, že tá nešťastná vec má aj nejaké horské slnko. Veď to mala byť iba nevinná lampa!
Našťastie sme doma mali kaktus aloe vera, s ktorým som si potrela celú tvár a o niekoľko hodín ma tvár prestala štípať. Dokonca odpuchla. Len ta výrazná červená farba zostala niekoľko dní, počas ktorých sa ma viacerí známi pýtali ako bolo na lyžovačke (svojím spôsobom mali pravdu, len to moje horské slnko bolo trochu viac umelé).
Jedno treba môjmu svokrovi uznať. Lampa splnila svoj účinok a ja som namiesto boľavých dutín mala zrazu úplne iné problémy...
